Čo má vedieť dieťa pred nástupom do materskej školy

• • • Vstup do akejkoľvek väčšej detskej komunity predstavuje významný okamih v živote dieťaťa. Pri prvom vstupe do materskej školy je náročnejšie to, že dieťa zostáva prvýkrát bez blízkeho kontaktu s rodičmi a proces adaptácie býva často náročný a dlhodobý. Dôležitú úlohu tu hrajú osobnostné vlastnosti, predchádzajúce skúsenosti, no aj pohľad, názory a výchovné pôsobenie rodičov. Niektoré deti sa vyrovnávajú s nástupom do materskej školy okamžite, iným to trvá dlhšie.

       

      Niekoľko rád pred nástupom do mš:

      • Pred vstupom do materskej školy by malo dieťa vedieť zostať chvíľu bez mamy. Príležitostné odlúčenie umožní dieťaťu získať istotu, že sa mama vráti. Aby bola táto skúsenosť pre dieťa pozitívna, je dôležité, aby sa rodičia vrátili v dohodnutú dobu ( Pr: keď sa naobeduješ, prídeme pre teba, ...)
      • Rozprávajte sa s ním, že čoskoro pôjde medzi iné deti, že sa budú spolu hrať, kresliť si a že pre neho prídete. Choďte sa s dieťaťom poprechádzať okolo materskej školy a poprezerajte si okolie.
      • Nestrašte ho nástupom do škôlky a nedovoľte ani ostatným, aby ho zneisťovali. Hovorte o škôlke vždy pozitívne.
      • Nastavte si rutinu - režim dňa podobný tomu v materskej škole - pr: dodržujte čas na spanie, stravovanie, hry vonku ...
      • Pred prvým dňom si všetko dopredu pripravte - ruksačik, uterák, papučky, oblečenie . . ., aby ráno prebiehalo pokojne a bez stresu.
      • Dopredu pani učietľky upozornite na veci, ktoré by mali o vašom dieťati vedieť - zlozvyky, detské strachy, alergie . . .
      • Pri rannom odovzdávaní dieťaťa pani učiteľke, s ňou dlho nekomunikujte, predlžujete tým odchod od dieťaťa. Ak vás zaujíma, ako sa vášmu dieťaťu darí, porozprávajte sa s ňou popoludní
      • Ak potrebujete vyriešiť vaše obavy, prípadne nesúhlasíte s prístupom pani učiteľky, nikdy to neriešte v prítomnosti dieťaťa. 
      • Pri nástojčivom plači, afektoch dieťaťa sa snažte dieťa čo najskôr odovzdať pani učiteľke bez zbytočného lúčenia, prehovárania a tíšenia. Predlžovanie lúčenia prehlbuje plačlivosť a afekty dieťaťa. Častokrát sa stane, že tesne po odchode rodiča, sa dieťa utíši a upokojí.
      • Neprežívajte pocit viny, nemajte výčitky, že dieťa nechávate s plačom v škôlke a určite neprenášajte na neho svoje obavy. Dieťa z vás strach, obavy a všetky negatívne pocity vycíti a o to horšie zvláda odlúčenie. Myslite pozitívne, dodržujte sľuby dané dieťaťu a dôverujte pani učiteľkám.

       

      Čo by malo dieťa vedieť:

      • poznať svoje meno a priezvisko a na svoje meno reagovať
      • poznať svoju značku na skrinke a v umyvárni
      • poznať svoje oblečenie, odporúčame deťom všetky osobné veci dieťaťa podpísať, niekedy sa stane, že deti majú rovnaké tričká alebo topánky (označením uľahčíte prácu pani učiteľkám)
      • dokázať sa obliecť, vyzliecť, obuť si papučky ( s pančuchami, gombíkmi, zipsami, šnúrkami . . .pani učiteľky pomôžu)
      • komunikovať - povedať, keď potrebuje pomôcť, poprosiť, poďakovať, pozdraviť
      • jesť lyžicou (samostatne), odhryznúť z pečiva, piť z pohára, hrnčeka
      • vypýtať sa na wc, umyť si ruky, vysmrkať sa
      • počas spánku nepoužívať plienky, cumlík
      • chodiť po schodoch pridrživaním sa zábradlia, bez pomoci dospelého
      • malo by zvládnuť kratšiu prechádzku, nespoliehať sa na kočík
      • správať sa bezpečne, neubližovať ostatným
      • upratať po sebe hračky

      Pokiaľ máte obavy, že vaše dieťa niečo nedokáže, komunikujte s pani učiteľkami. Pri akýchkoľvek problémoch, obavách, ale aj úspechoch, vždy komunikujte s pani učiteľkami. Sú skúsené profesionálky a určite vám poradia.